v auguste roku pana 2007 sme absolvovali expediciu Dukla(vychod) - Devin(blava) - cesta hrdinov SNP a Stefanikova magistrala (slovenska cast cesty E8). Ano, isli sme to pesi, ano bolo to mesiac, ano je to 780 km. Mame fajn zazitky a chcem sa formou tychto stranok s nimi so vsetkymi podelit, pripadne povzbudit vas na tu istu vypravu a dat dobre rady o tom , co si treba zobrat a kde nezabludit.
zlava- Zilo (Peter Petrik,20, Lv), Jurko (Juraj Petrik, 14, Lv),Bubu (Martin Varga,20, Ke)
support team: nasi rodicia, matova rodina, bugy, logik, juro, vsetci co nam napustili vodu a ukazali cestu a vsetci, od ktorych sme dostali rady(ci uz www stranky alebo osobne)
UP!
http://www.cestasnp.profitux.cz/- opis cesty SNP - velmi pekna stranka s useful vecami(dennik , vybavenie,..)
http://vonku.sk/zapis.php?id=17 - kata, co robila minuly rok ICH DENNIK http://hiking.sk/hk/ar/190/cesta_hrdinov_snp_3_cast.html - takisto dennik nejakych ludi
http://www.snp.sk/ - historia snp
http://www.rescue.sk/real.pearcomp?0?0?o - nejake zasady prvej pomoci - hlavne zaujimave ustipntie vretenicou a stretnutie medveda
http://hiking.sk/hk/ar/536/horske_poistenie_funguje_uz_rok.html - horske poistenie cca 390 sk na rok - zasah HS stoji priblizne 4500 ...
http://www.sweb.cz/howadoor/rady.html - takisto dennik nejakych ludi
http://telka.sk/snp/01.shtml
http://cestasnp.sk/ - novy portal venovany ceste snp
UP!
spacak e:-6�C c: 0�C +karimatka
ja s jurkom sme pouzivali husky spacak -6 extrem 0 komfort membranovy, ja som v nom spal v dvoch termo vrstvach , jurko v kratkych rukavoch a v trenkach, takze spacak doporucujem vyskusat predom. mato mal paperovy spacak priblizne s takimi istymi parametrami, takisto spal iba v kratkych veciach a potil sa vecer a rano mu bolo fajn. Mozno staci aj spacak do vyssich teplot , podla pocasia a podla toho ako casto chcete bivakovat. V stane je totiz defaultne o 10 stupnov teplejsie
stan 3 miestny
no pouzili sme ho asi 7 krat za cele SNP. hodi sa ked prsi alebo ked je vela hmyzu. bez neho by som asi nesiel, je to taka istota.
termopradlo dlhe
mali sme jednu supravu kazdy(ja som mal dve)- spal som v tom, da sa to pouzit , ked je kosa vonku na vecer a tak
termotricko kratke 2x
nevyhnutna vec. v tomto sa chodi(alebo teda v dlhom termotriku). ide o to, ze bavlnene tricko je nanic na pochod, lebo sa rychlo v tom spotis a potom to schne 2 roky. s tym , ze ked si das dole batoh a mas termo , tak ti nie je zima. proste bavlnene tricka si ani nenoste- jedine tak jedno na spanok max
nohavice dlhe
no mato mal napriklad iba teplaky na vecer, ja som tie svoje pouzival takisto iba vecer. jurko napriklad v tych svojich aj obcas chodil ked bola zima, zalezi na tebe v com sa ti dobre chodi. jedne bohato stacia
nohavice kratke
no to iste ako s bavlnenymi trickami. najviac sa nam osvedcila kombinacia 1x balvnene tenke 1x kvaziplavky(tie nohavice co rychlo schnu) tie bavlnene sme pouzivali na reprezentacne ucely(po meste a tak) a v tych plavkach sme 99% SNP chodili. Ma to tu vyhodu , ze zmoknes a ono to hned uschne, nespoti sa to.
mikina
navleky
to je take, ze si to das na topanky... bez toho sa prakticky neda ist, lebo pocas dazda ti bez toho naprsi do topanok za hodinku. takisto je to super ked je hustina
spodne pradlo + ponozky
no spodne pradlo doporucuje bezsvove + rozdielne tvary. ide o to, ze ked chodite , tak sa vam deru stehna o pradlo a je to dost neprijemne. preto je vhodne mat aj rozdielne velkosti a tvary, pripadne ja som chodil v tych kratkych plavkach "naostro". takisto zalezi na kazdom. co sa tyka ponoziek mali sme nejake trekove asi 3ks, mato mal obycajne tenke takisto tak nejako kusov.
bunda windstoper
mali sme neprefukavu bundu husky , ktora sa hodi , ked mrholi alebo ked v tatrach fukalo. ponco - nepremokavy plast
dolezita vec - treba mat hlavne ked leje cely den tak sa hodi, odporucam investovat do toho viac a kupit si kvalitnejsi (t.j. v cenovej relacii asi 400 sk) aby sa vam to hned neroztrhlo
topanky
kazdy sme mali jedny KVALITNE topanky, ktore samozrejme premokli (vsetky premoknu). hodi sa impregracna latka, najlepsie taka , co sa da dat aj na mokru obuv. potom sme mali sandale- na vecer, na asfalt
esus + hrncek + varic +plyn +zapalky
no brali sme si esus, jeden plastovy pohar, lyzicu, nozik , plynovy varic. Za cele SNP sme vyvarili dve najmensie plynove bomby. obcas sme varili aj nad ohnom (s trochou kreativity sa tam da uchytit esus)
lieky nejake
no puder na osuchane stehna, slivovicu na dezinfekciu, alpu na vsetko, masazny matovy krem na masirovanie, multivitamin, energy gel(na krizove situacie), repelent, leokoplast(taky co je namotany ako lepiaca paska a odvija sa), naplaste, krem nifruril(alebo nieco na bolest), neoprenova bandaz na koleno, rychloobvaz, nieco na bolest (ibalgin), cierne uhlie, zodak(na alergiu), fenistil,
fotak , mobil, nabijacka , celova lampa halogenova, natahovacie radio
celova lampa je velmi dolezita, hlavne pre pochod v tme; mali sme sony radio , ktore sa dalo rukou nabijat
satka na hlavu , latka, snura na susenie, sek. lepidlo, male noznicky, knizka na citanie
este sme mali asi 2metrex 2cm kusy latky- cim sa da zviazat nieco na batoh a tak
mapa... mali sme nieco ako knihu zo vsetkymi turistickymi(vybrane z nej tie nase)
peniaze, doklady(asi 4000sk na pochod samotny)
UP!
5. august,Cesta do Ke (pise Jurko),0. oddychovy den
Vcera este posledne pripravy a dnes uz sedim s Petom vo vlaku. Vyrazili sme o 8.00 a vlak do Kosic pride az okolo 13.00 tak sme si s Petom apon vyskusali v kupe nase nove vytunovane radio ktore beyi na rucny pohon. Slusna vecicka na turistiku, nie? Ako som pozeral von oknom, zdalo sa mi ze cas sa strasne vlecie tak som kukol na hodinkz a bolo 12.15 fajn este chvilu a sme tam. Nahodil som hymnu nasej vypravy, mam ho velky ako hrom, ma strasne rozmery, co s takym kominom? Ma strasne rozmery,.. a tak sme sa pobavili(inak je to pesnicka z uraganu o nose:)(pozn. Peto) ). O hodnu chvilu som zasa pozrel na hodinky a co nevidim stale bolo 12.15� bude to chciet novu baterku. Na stanici nas cakaj Mato, rodeny vychodniar, a tak sa teda stretol zaklad vypravy. Uz predtym sme sa dohodli, ze unho prespime a rano 5.20 supito na autobus do Dukly. Pred stanicou som sa opytal kde ma svoje Ferari ale museli sme sa uspokojit s malym ruzovkastym chrobacikom ktory sa po nasom nasadnuti nadurdene zavrzgal. Asi si nebol usti ci je stavany na taku vahu. Mato nam ukazal mesto a vrchol prehliadky bola omsa v ako nas ucili gotickom skvoste Dome sv. Alzbety. Omsa bola pekna, lavice boli makke a organ prijemne uspaval. Este ze som v strede omse vstat inak neviem neviem. Cestou spat sme sa v elektricke rehotali ze to tipujeme tak na tyzden a potom rychlikom domov. U Mata doma nas kralovsky privitali a mne matali v hlave myslienky co bude zajtra. Zajtra to ide 5.20 takze dobru noc.
UP!
6. august,Dukla- Hore (pise Jurko), 1.den pochodu
Matovi sme dali slavnostne prezyvku Bubu. Konecne sme jak spravny zalesaci� myslim tym, ze frekvencia nadavok vzrastla na 100 za min na kazdeho. Pekne rano zacalo tym, ze autobusar si dal pred startom s kolegom cigaretu a tak sme mali velke vyhliadky stihnut 3-min prestup. V Svidniku sme kupili nieco do ust a sli sme na Duklu-pomnik. Podozrivo usmievajuci sofer nas vylozil o zastavku dalej, takze sme si po vystupe z hranice poslapali. Na velmi peknom Duklianskom pomniku sme spravili asi 100 fotiek ako japonsky turisti. Na asfaltke sme si obzreli asi nemecke tanky a konecne sme narazili na fakt velke lietadlo na ktore sme tolko cakali, v inom denniku pisali, ze z neho stali dole oknom ale srat sa im nechcelo.
Na lietadlo sa liezlo fakt tazko, Peto a Mato to radsej ani neskusili ale ja som to zvladol takze s tym sranim sme to pochopili. Na ranajky kralovska cabajka a potom smer udolie smrti. V malej dedinke prednim nam velmi ochotna babka ukazala pramen ta to tam ta pramen.. tak sme na prameni zakempili. Hodinu co sme rano stratili prestupom sme teraz dohnali tym, ze sme sa cez udolie smrti preniesli na autobuse. V Kapisovej kde sme vystupili sme zabludili a vysli sme na pristavacej drahe. Pozreli sme nanu, ze dokelu, ale nakoniec sme zistili, ze to bude takto kratsie po nej pokracovat. Sadli sme si na drahu, pozreli ci nejde nejake lietadlo a prezuli sme sa do sandalov. Mato sa zacal stazovat, ze ho bolia gule, o nas dost prekvapilo- neboli sme na to pripraveny. Peto zasa zacal s otlakmi a tak sme sa po stvrt hodine lezania na pristavacke a stazovania pohli dalej. Pred Svidnikom na asfaltke som zbadal na zemi kus medeneho drotu, s bosou nohou v sandali som donho kopol a vyruseny stvrtmetrovy had sa prebudil a odpazil z vozovky. Uryvok z konverzacie do Svidniku:
Bubu:"Bolia tie gule"
Peto:"Tie moje otlaky"
Jurko:"kopol som nohou do hada"
Zakempili sme pri Svidnickej Bille kde sme kupili na zajtra sracky ako vlocky, jablka a hrozienka. Rozhovor pred Billou:" kde mas topanku?" " kde ti to vypadlo" Peto si nechal veci tak a bezal do kopca. Ja s Matom som chala pred billou hodinu a pol a rozmyslali sme ze hamba nasej krave ked sa vratime domov po dni. Peto nastastie nasiel topanku v jarku. Nikdy sme nemysleli ze budeme stastny z topanky. Vyprava pokracovala do Hory, co bola velka nakladacke pretoze sme za pol hod dali 300m vyskovych a navyse mi trebalo strasne srat. Na hore mal byt udaje pramen ale nic sme nenasli a tak sme pokracovali dalej 5-7min nato sme nasli perfekt turisticku striesku. Dorazili sme cabajku uvarili polievku, ja som sa vysral a Mato si natrel gule Alpou-vyzeral blazenejsie ako ja. Zajtra asi ciganska denina-bude sranda.
UP!
7. august Hora-Zborov (pise Jurko), 2.den pochodu
Rano sme sa zobudili relativne oddychnuty. Vlocky s jablkami a hrozienkami nas nadopovali na cele dopoludnie. Matovi Alpa zabrala a tvaril sa stastne. Strasne lenivo sme sa zbalili - vlociek zostalo a pokracovali sme na Ciernu horu, kde sme nasli ohnisko , rozhladnu a murovanu turisticku chatku. Velmi sme si hlavy netrieskali, aj nad Horou bolo dobre.
nas privitala dobre vydrziavanymi lavickami, vyschnutym pramenom a sochou sv. Floriana, patrona hasicov. Dotlacili sme vlocky a zhodli sme sa , ze hasici sem pridu spravia sutaz , ozeru sa a idu spat do chatky. V kurvinke bolo super, kupili sme paradajky a nanukovu tortu, ktoru sme hned na mieste spraskali. Pred prvym kohutom sme prvykrat pouzili navleky ktore sa nam neopisatelne pomohli. Cesta do Andrejovej bola velmi zle oznacena. Hned pred Kohutovom 1 sme zabludili a nadavajuc na bujnu vegetaciu sme to sekli hore kopcom k vysielacom kde sme na velke stastie natrafili na znacku ktora nas dotlacila az na Kohuta. Po hodine na Spalenom vrchu sme dotlacili co sme mali, oddychli si a Mato myslim na minutku zadriemal. Ja som si to nedovolil, bol som prilis umrzeny kamarmi a svojim repelentom ktory mal tak 50% ucinnost. Po pol minue od miesta kde sme obedovali sme zabludili a zacalo hrmiet. V nasej zalostnej situacii sme boli nuteny vytiahnut kompas, ktory nam pomohol tak ze sme to sekli dole po ceste ale po 100-150 m sme zastali , pretoze cervena znacka niekde zmizla a dole sa nam to zdalo ako uplna blbost tak prudko klesat ked sme stracat vysku vobec nemali. Vratili sme sa a hore sme zbadali ze sme si nevsimli zabacku do lesa v pravo od asfaltu, boli tam 3 cv. Znacky takze sme na dobrej stope. Hrmy sa vyhrazali, ale dazd stale nikde. Asi 20 min v lese sme na drsnej ceste zbadali kamenom rozmoceny papier na ktorom stalo: "Cervena tu , snp" a sipka dolava do zihlavy.
sme prebehli 10m a zbadali sme cervenu. Keby tam nebol ten papier , isli by sme rovno az do� hi hi. V Andrejovej nam dobra dusa napustila vodu a mi sme si kupili litrovy dzus, ktory sme zniesli zo sveta behom minuty. Stratili sme vela casu bludenim ale na Zborov pohodova cesta.. myslim ,ze na kusku sme dali navleky ale lakala nas predstava hradu. Na luke prednim sme prvykray zbadali a nabrali druhy dych. Ale najvacsi dementi sme sa na tej luke zabludili , mali sme ist rovno popri luke kde bolo dokonca aj znacenie ale mi sme to neviem preco strihli do lesa co bola najvacsia chyba. Pol hodinu sme bludili dzunglou a ked sme videli, ze cez prhlavu to nebude sme sa vratili na luku. Ako som napisal, rovna cesta a o 15min sme boli na hrade. Pol siedmej a stan este nebol zlozeny. Kedze som vyhral savku ze dnes prsat nebude aj ked vyzeralo vseliako ostalo to na Peta a Mata. Ja som pustil radio a doniesol drevo. O chvilu vonala gulasova polievka a slaninka. V stane sa spalo fajn, az nato , ze nam pri nom 20 min nieco behalo a ja som sa skoro posral od strachu. Zajtra Himalaje:
UP!
8. august Zborov-Mikulov(pise Jurko), 3.den pochodu
Kedze sme si povedali, ze vstaneme o 5.00 boli sme strasne unaveny a tak sme dvere stanu otvorili az 5.30. Ako to teraz vecr pisem tazky den to nebol, taky stredny. Rano nove vlocky ktore sme vecer nalozili do vody znova nam ostalo na olovrant. Zo zrucaniny sme sa spustili do Zborova kde nam pani napustila vodu do smadnych krkov. Otvorili sme mapu a s kyslim pohladom sme pozreli co nas caka- 335 Zborov ale Steblicka Magura, vrchol dnesneho dna 899,9 par nadavok a slapeme Dal som si dlhe nohavice takze 100m pred Pod Magurou som si sadol kym chalani navliekli a pozerali sme sa na obrovsky vysielac 400m nad nami a to sme mali vyslapat za hodinu. Bola to makacka ale neviem preco som citil som sa dobre. Hore pri majestatnom vysielacit ziadny vyhlad, ale aspon velky dreveny oval na ktory sme si lahli a rozdelili vrcholovu premiu v podobe cokolady. Pokracovanie viedlo na sedlo Ceresna. Pred nim sme stretli turistu, ktoreho sme sa spytali na 5 studni ktore mali byt udajne medzi Steb. Magurou a Ceresnov ak nasli sme len 4 vyschnute asi z toho ze 3 dni neprsalo. Boli sme sklamany, mali sme plny pytel satov na pranie a bez nich to bolo zle. V sedle Ceresna sme ceresne nenasli ale zato pekny turisticky posed s lavickami na ktorych sme dorazili vlocky. Metovy masazny krem z Kurimky ktory zatial len tazil sa teraz velmi zisiel, lebo sme vymasirovali trojuholniky. Pre buducu generaciu treba odhodit ostich bol v style dracieho dychu a spravil zazrak s pleciami. Na ture sme cakali otlaky ale tu taky problem nebol. Mato a Peto mali vydrate v rozkrokoch co som predtym uviedol bol gol. Este nas boleli trojuholniky. Peto si stehna oblepil leokoplastom, ale bez pudra by to bolo zle. V Barderove v lekarni sme ho potom doplnili. Matovi to napravila zasa alpa. Natieral sa pred spanim a po nom. Zo sedla Ceresne sme sa dostali za 45 min do Bardejovskych kupelov. Neopisatelne krasne miesto, nezanedbane, plne kvetov. Expozicia ludovej architekturi vyzerala tiez lakavo ale stacila nam obhliadka zvonka. Cesta do Bardejova maximalne prijemna , po chvilu v lese sme vysli na velku luku s Bardejovom na dohlad.
V supermarkete paradajky, paprika, vlocky, cabajka, syr, hrusky, hrozienka � Polovicu vei sme zjedli este v obchode a pred nami posledny usek.
slnko a my musime este 3 km po asfaltke. Za 5*hotelom ete kilometer asfaltu a potom sme v lavo uvideli ocakavane fut. Ihrisko s turi. Pristreskom. V muraku bol krb a tam sme si spravili pochutku v podobe cestovin so syrom navrchu. S plnym bruchom a zahlbeny do myslienky so vsetkymi tymi prepotenymi vecami me sa pobrali spat. Cnie sa mi za domovom.
UP!
9. august Mikulov- Hradisko(pise Peto), 4.den pochodu
Rano sme sa tradicne zobudili a o pol 7 vyrazili. V Richvaldskom potoku sme prvykrat vyprali veci, ktore sa nam bohuzial az do Ke nevysusili.
pochod po asfaltke a v Hevartove nakup a jedlo. V Hevartove nam 3 nezavisli ludia povedali o novej rozhladni z EU fondu. Asi je na to dedina hrda. Po celkom kvalitnom vystupe na sedlo Zobrak sme narazili na rozhladnu - pekny vyhlad, nie je voda ale pre 3-4 ludi v pohode pristresok. Dalej nasleduje predieranie hustinou a konecne chata Cergov, kde sme si dali polievku a kofolu za dost vysoke ceny.Mali tam skrotenu lan.
polievkou sme potiahli az na Hradisko,kde je super pumpa na vodu. Za nim sme si rozlozili stan. Jak sme ho rozlozili, prisiel Jurko , ze ho chce premiestnit do dediny. Tak sme ho ako debili niesli o 300m dalej. Potom sa zacalo blyskat a nas stan bol v strede luky, tak sme sa s Matom dohodli, ze ho hodime pod stlp elektricky. Stoda, ze ked sme ho rozlozili, bola uz tma. Napriek tomu sme sa zhodli, ze najlepsi den zatial. Neprsalo, ale otlaky nas dobiehali.
UP!
10. august Hradisko-Prokopov mlyn(pise Peto), 5.den pochodu
Vstali sme a isli. Celkovo cely den bol rovnaky-nezaujimavy. Cely cas bud pole medzi dedinami alebo asfaltka, na ktorej nam najprv prazilo a potom prsalo. Dokonca sme zmeskali autobus z V.Sarisa do M.Sarisa o 10min.. dost to nasralo. Dali sme si aspon kofolu a sli sme. Potom sa rozprsalo a isli sme tak hodnu chvilu po zltej ceste za dazda.. Strasne. Ked sme konecne zisli do lesa, tak tam bola hustina aku svet nevidel a znacenie naprd.
zacalo prudko prsat a mi sme po hodine lejaku prisli do Janova uplne mokry. Sak topanky sme mali nepremokave- aspon predavaci tvrdili. Nakoniec sme sa dostali do Lubovca. Odtial to ide na taku velku luku (Petrova) kde sme bludili asi hodinu. Najlepsie je tam ist hned popri lese hore, potom asi 50m cez les, zasa popri lese hore az na vrchol kopca a tam najst plnu lesnu cestu- taky poloasfalt a na nej do lava. Sme prisli do mlynu az o 7.45 a nemile prekvapenie- uplne 2m zihlava, rozbombardovana terasa , tak sme sli dovnutra. Tam asi strasilo, lebo vsetci 3 sme sa skoro od strachu posrali. V jednej izbe pachlo vino a v druhej cisto bielo ustlate postele. Tak to sme odtial utekali a 20m dalej sme nasli fajn budovu s terasou , lavickami, latrinou a vodou. Za tmy sme uvarili a isli dead spat.
UP!
11. august Prokopov mlyn-Kosice (pise Peto), 6.den pochodu
Pohodovu asfaltka z mlyna az do Kysaku(az na par vynimiek) nam zneprijemnil iba dazd a prasknuty otlak. Spievali sme si a cesta sla fajn. V dedine pred Kysakom sme si dali sunku a aidam a posilneny sme vysli na Janosikovu holu za 1 cas.
Sak v Ke oddychujeme a moralka stupa. Aj prsat prestalo a tak sa pretlacame. Peto je najvacsi buchac v pretlacani, ale Mato vyhral kategoriu najvacsi rast svalov. Stale hovori ze:" pozrite,ja mam stehno".
sme lesom na chatu Hresna, a potom do dedinky Kavecany, kde nas cakal Miso s autom- Matov brat. Dosli sme k nim domov a oslavujeme prichod.
UP!
12. august Kosice (pise Peto), 1.oddychovy den
Spanok, spanok , sprcha, dokupovanie veci, oprava veci, jedlo , jedlo , vsetko u Mata doma.
UP!
13.august Ke-Tri studne (pise Mato), 7.den pochodu
bars poprdeli den, po oddychu pokracujeme v Crmeli. Na Jahodnu asi 2,5h, ale od rana davame, jasne znacenie, pocasie v pohode- pod mrakom, prebiehame Bankovom a zastavujeme sa na Jahodnej. Ja mam dokazenu nohu po nahlom utoku neznameho hmyzu. Nevadi. Pokracujeme na chutu Lajoska, kde sme chceli nabrat vodu. Je ale pondelok a je zatvorene a tak naberame aspon 2 mackyy, ktore Peto po chvili oplasil. Ide sa dobre. Znacenie je v pohode. Zo strachu pred dazdom zrychlime az zastavujeme na chate Erika potom ako sme odmietli pohodstenie v cajovni Katka. Erika je zatvorena. Obedujeme teda v miestnom altanku, kde by sa dalo aj spat. Dalsi ciel je jasny- Tri studnicky. Najprv vsak prechadzame okolo Bieleho kamena, kde sa krizi viacero tur. ciest, zatial pohoda, myslime si , ze sme buchaci tak nam ide a Jurko hovori o mne novu koledu. Na sttudnicky je blizko ked dojdeme na rubanisko su tam 2 lesne cesty ale len jedna na mape. Samozrejme ideme tou zlou 15 minut. Naspat s batohmi, na rubanisku ideme pravou cestou. Znacka je az za nim. Mame vyhrane. Stojime pri prameni. Tecie zufalo ale aspon trochu. Par metrov dalej rozkladame tabor- je 17hodin, ohnisko, 2 drevene budky, stol a lavica, kadibudka. Spat sa tu bude super.
UP!
14.august Tri studne- polovnicka chata za Stosom(pise Mato), 8.den pochodu
Za velkej zimy sme vystupili na Kloptan, bez velkych problemov. Stoji tu rozhladna, v ktorej by sa dalo spat.
dole do kupelov Stos uz nie je taka prijemna- zarastena a plna bahna.
to nekonecne aj ked to malo byt len 2:45. Nalada nahovno. Zatial najhorsi usek. Hlavne ten husty porast. Este som tam aj spadol na mokrom kameni. V kupeloch sme nasli len restauraciu kde vacsinu jedal nemali� a zeny , sice mlade ale Peto ich aspon po vodu poslal. Na nakup na nasledujuce dni sme museli zist tak 20min po zelenej do stosu, kde su 2 odchody. Ten druhy, mensi ma lepsie zasobovanie. Cesta z kupelov je uz pohodlna, prechadzame okolo kostola sv Marie, kde by sa dalo takisto v pristavbe spat. My ideme dalej a prichadzame k polovnickej chate, kde je pramen , ohnisko a terasa a este po chuja hmyzu.
UP!
15.august polovnicka chata za Stosom(pise Mato)-Skalisko, 9.den pochodu
Podla mapy je na Osadnik 3:45, my tam dochadzame o 50 minut:. Cesta je neskutocna, su tam vysadene mlade stromceky, nadavame ale ideme dalej cez ne. Znackovanie pohoda, kde je jedna cesta znacky su, kde je viac-tapeme. Jurko opat a zas sniva o WOW. Cestou a Pipitku sa stracame. Po zvaznici ni. Treba ist najstrmsie do kopca , znacka je daleko lebo vela stromoc je vysekanych. Na Pipitke jeme a spime. Cestou na Hronianske sedlo mame stastie, stretavame chlapika co robi postrek a posiela nas na nase prekvapenie znova chvilu do kopca a az potom dole� v opacnom pripade by sme sli dole k nadrzi Uhorna. Odtial je cesta cez Biele skaly az na Skaliska v pohode. Uzasny vyhlad. Spime tak 15min po zelenej na chate Volovec. Vyborny gulas a pivo. Postel za 50sk. Elektrika. V radiu dnes hovorili, ze kazda 4-ta Nemkca chce po prvom stretnuti sex, ked sme dosli na chatu, poculi sme nemecke hlasz� zenske boli iba 3� nevadi , pivo nam stacilo.
UP!
16.august Chata volovec-Cuntava(pise Peto), 10.den pochodu
Rano sme vyrazili uz o 5.45, aby sme stihli prist na Cuntavu. Prijemne sme si pokecali s chatarom a pochvalili brutus sluzby(gulas 70, halusky 60). Chodilo sa v pohode, prvy den boli brutalne fajn vyhlady. Na smrecinke by sa dalo sockovat(chata+voda) luxusne. Zo smrecinky na Dobsinsky- to nam ako trvalo dost dlho, lebo sme mali krizu. Jurka bolela noha(otlak) a tak sme sa s Matom dohodli, ze mu zobereme veci z batohu. Huboval ako chora vrana, a nakoniec ked sme nevideli, tak si dal do batoha 8kg kamen, ktory nam ukazal v sedle dobsinej. Idiot. My sa sereme a on toto urobi. Dalsiu hodinu sme s Matom preberali, ze ci aj nase deti budu take mimo. Zhodli sme sa ze ano. Luxusne sa da spat aj na chate Gapli a na chate pod e v nayve Homovske (pri nizna zahrada) kde su vody aj strecha. Prvy den, co sme sa nestratili, mrtvy si varime o 7.00 cestoviny a ideme sockovat na Cuntave v pristresu (inak je tu aj ubytovna 110sk/noc)Vodu mame. Jaj, este nas skoro nabral nasratt byk na luke:) Mato sa skoro posral.
UP!
17.august Cuntava-chata Andrejcova(pise Peto), 11.den pochodu
Po bivaku na luke sme sa zobudili 5.45 v oblaku-kosaaaaaaaaa! Z Cuntavy sme zbehli fajn cestou do Telgartu(v sandaloch) kde sme natrefili na viacere mracna ciganov. V Telgarte som nasiel pana Skvarku(byva v prvom dome na zaciatku deniy pri rozdvojke- cierne obkladacky- spytajte sa), ktory mi opravil topanky. Nakup v Bale a vystup na Kralovu holu, kde sme predbiehali vikendovych turistov. Hore bola brutus hmla , takze sme prd videli.
sme cestou pramen a tak sme prisli vysmednuty na Andrejcovu. Ta je vynovena, takze pohodicka v ziarskom sedle (30min smerom k holi) stavaju novu ubytovnu, este bola iba rozostavana. Na utulni sme prisli akurat ked zacinalo prsat , takze sme mali luck. Sijeme roztrhane veci a ideme spat. Jurko sa vysral priamo na Orlovej(1840,4) a je na to partrickne hrdy.
UP!
18.august Andrejcova-Brezno(pise Mato), 12.den pochodu
Nechutna kosa na Andrejcovej.
\
Ideme chvilu az ku sedlu Priehybka. Odtial schadzame po modrej ku Helpe, aby sme sa vyhli polomu. Samozrejme stracame znacku a tak sme to buchli rovno dole cez luku�. V Helpe sme vzali autobus a odniesli sa do Brezna. Po dlhom hladani sme pri Tescu nasli ubytovnu Zimak za rozumnu cenu. Pozor, volno mali, lebo bol vikend. Zostavame. Tepla voda a postel.
UP!
19.august Brezno-Durkova(pise Jurko), 13.den pochodu
Rano sme sa este posledny raz osprchovali aby sme mali naco spominat. Vsetko nam nastastie uschlo a na ranajky sme si dali Tesco,Tesco makovnik s miekom, proste luxus pred oddychovym dnom. Z Trangosky sme vyrazili ako velmi silna zostava. Ja, Peto, nasa mama a otec a samozrejme Mato, Sanovci -rodinny priatelia a nasa starka ktora vo veku 71 rokov vysmiala otcovy jeho napad, ze pojde na Chopok lanovkov a tam nas pocka.
Pohlad na pecenu kacku, slivky, rezne, kolace, cerstve chleby nas posilnil a na Chopok sme vysli v solidnom case vzhladom na to ze priemerna vekova hranica sa rapidne posunula nahor. Konecne sme si vychutnali nie len normalne jedlo ale aj vyhlad z 2023 m.n.m
Nedela poobede sposobila, ze tam bolo vela rekreacnych turistov;. Peto pohrdol turistami ktory sa vyvezu hore lanovkou, skonstatuju ze boli na Chopku, odtlacia si vrcholovu peciatku s kamenneho domu na rit a spokojne zidu zasa lanovkou dolu, v podstate sme snim suhlasili.
som nezabudol na chate M.R. Stefanika som si kupil velmi pekne tricko za smiesnu cenu. Rozlucka s nasimi mestanmi a s ich kackami a ostatnymi srackami. Od Chopku sa bohuzial nase pravidlo pochodovich hodin otocilo, sice bolo na razcestniku napisane 20 min, trvalo to 40 a tak to bolo az na genialnu Durkovu chatu.
Gazda Durko nas ktoreho sme zjavne od 2 prazdnych flasiek toho najlepsieho borvajsu a particky damy nas privital sosovicovou poliavkou za 10 Sk, ktora vyzerala lepsie ako ta nasa co sme si robili a tiez chladenim pivkom. Pred chatov sme sa stretli s istym chlapom - zjavne turistom ktory tu bol uz viac krat a tvrdil ze sa tam uz vyspalo 50 ludi naraz takze o volne miesto sme nemali starost. V spalni sme dostali paplony, vyzeralo to tam utulne aj ceny boli smiesne. Oprasili sme karty, ktore sme vlacili az z Levic a tak sme si zahrali na vrchole Durkovej v chate Durkovej za gazdom Durkom par partii Dura.
UP!
20.august Durkova-Donovali(pise Mato), 14.den pochodu
Z Durkovej po hrebeni sme presli az po Velku Chodulu a podobne kopce. Fest strmo sme zostupili az do Hriadelskeho sedla, kde sme cestou minuli pramen. Dalsi bol dole chvilku od razcestnika az na sedle. Potom cakal vystup na Kozi chrbat kde Jurko zbadal vretenicu. Odtial sme bez problemov dosli na Kecku kde bolo hejno much. Potom nas cakaliDonovali, so stastim sme dosli tesne pred dazdom. Napisali sme par pohladnic a urobili nakup, Stan sme rozlozili na pokosenej luke fest vysoko kde sme samozrejme znova nenasli pramen. Vodu sme museli nabrat s pramena.Nechutny stupak. Vecer uz bolo jasne, ze burka nas neminie a tak sme co najviac upevnili stan a zaliezli. Zacalo to. Taka burka asi este nebola. Krupy, blesky, po chuja prsalo. Rozdelili sme si posledne plechovkove pivo z potravin ako posledne pivo : } cakali kedy do nas jebne blesk alebo pretecie stan. Nastastie sa tak nestalo a bola pokojna noc �
UP!
21.august Donovali-Kralova studna(pise Mato), 15.den pochodu
�.vstali sme do pekneho rana. Straty ziadne. Po vlockach sme dorazili vystup na Zvolen. Potom sa striedali nechutne vystupy a zostupy. Az po Rybovske sedlo. Tam na nas cakal najhorsi vystup dna- Krizna. Pocasie zasa o hovne. Viditelnost nulova. Odtial sme zbehli ku Kralovej studni s pramenom a cekli sme hotel, kt. bol toho casu v rekonstrukcii.
Zakempili sme na povale nedalekeho rozpadnuteho domu. Kusok vedla tiekol pramen.
UP!
22.august Kralova studna-Kremnicke bane(pise Peto), 16.den pochodu
rano sme klasicky vstali o 5.20, cim sme prekvapili ceskych turistov na druhom konci povale. Zaliali sme caj, vyhubovali Jurkovi, lebo si stratil mobil a bundu a sli sme. O 6.45 sme vyrazili na vykricnikovy den. Najprv nas prekvapilo, ze nove znacenie je ine ako na mape a jeden chujny rozcestnik, ktory nas trochu zmiatol. Po fajn cesticke sme prisli na asfaltku(asi 1,5km smerom na Kr. Studnu je taka fajn nova budka, kde by sa dalo spat). Pri vystupe na sedlo Flochova zacalo brutus prsat a tak sme sa nemohli ani najest- tak sme si dali aspon energy gel a asi o hodinu na to slaninu- mnam. Z Flochovej (tvrdy stupak 890-1313) sme uz v pohode dosli na Skalku, kde sme dali gulasovu a ovocne pirohy za 100sk v Limbe, ale nahovno to bolo(sackove vecu, nanic obsluha). Za slniecka sme dosli az pri stred Europy, kde je brutus kadibudka, kapucini nam dali vodu a dovolili zastanovat pred kostolom�.
UP!
23.august Kremnicke bane-Styri chotare(pise Peto), 17.den pochodu
V Kunesove sme nakupili v Coope- obchode nasho zivota (a smrti doslova), kde mali velky prd, ale nevadi - staci. Pokracovali sme asi 2 km cez pole (pokosene uz nastastie), ale aj tak som plakal od stastia(som alergik:) Cely zvysok dna sme isli po rovine cez lesy, po pohode cestach, voda bola kade tade, spat sa da pred bralovym vrchom(nie je voda), na lesoch, a potom su tu 2 polovnicke chaty s vodou. My sme zakotvili na 4 chotaroch a davame zemiaky v alobale. Proste pohoda.
UP!
24.august Styri chotare-Cicmany(pise Jurko), 18.den pochodu
Mato si myslel , ze bude spat na travniku a takisto aj Peto, hmm som zvedavy kedy to zabalili- rano uz obidvaja nasockovany v stane. Islo sa v pohode az na mensie bludenie na luke pod Vysehradom, vyhlad z neho bol fakt vyborny a vrcholova kniha nas zaujala zapiskami nasich kolegov chlapcov co isli 40 dnovu put a manzelskeho paru s jazvecikom, asi ich uz nedobehneme aleco uz. Razcestnikom zasa raz siblo, lebo mapa ukazovala 7 hod na Fackovske ale razcestniky 5.20. Krasne sa to ukazalo cestou na Hadvigu. Na znacke bolo napisane 35min alebo trvalo to tak 80� Potesil nas najlepsi pramen na SNP.
sa pred velkym Fackovom, kde sme si na kolibe ci salasi ci kera dali kuraci vyvar a halusky a ovocny pohar za fajn ceny� plny sily a faln jedla sme sa pobrali hore po zjazdoch,.. fuska. Rozbity sme zakempili pod druhym krizom na sedle javorinka(pri vleku). Ziadne mraky ale aj tak pod vlekom sme boli dobre chraneny a navyse pramen relativne blizko. Zaspavame spokojny so svojim dnesnym megavykonom.
UP!
25.august Cicmany-Horna poruba(pise Mato),19.den pochodu
Rano schadzame do Cicmian na ranajky. Celkom slusne potraviny. Najest sa da aj v nejakom penzione a este jednom podniku ale tie sme obisli. Odtial nas cakal vystup na Strazov. Za vzacneho tepla sme tam vyslapali ale vrchol sme nedopatrenim minuli. Zo Strazova sme zisli do Zliechova odtial sme autobusom dosli do Koseckeho rovneho. Tam sme opat po cervenej isli az na Kopec. To sme ale necakali, ze to bude jeden z najhorsie znacenych usekov cesty. Najprv po prekroceni potoka nebol razcestnik po 35min a potom sme dlho pozorovali ako nejaky tipci sa zabavali nicenim turistickych znaciek takze sme sa s nemalymi problemami cez nejaku bocnu cestu napojili na asfaltku do Kopca. Tam sme po znicenej znackovej ceste vyslapali az na Vapec. Genialny vyhlad. Po vitaznej cokolade na vrchole sme este skocili na kofolku v Hornej Porube. Dobra cena. Zniceny po 2 tazkych dnoch sme zakempili nedaleko dediny na luke.
UP!
26. august Cicmany - Trencin(pise Peto), 20.den pochodu
Rano a po cely den sme boli rozbity z nasej nahanacky do Trencina. Dali sme si vlocky a sli. Cely cas do Tr. Teplic to je prijemnych lesikom, len na zaciatku sa netreba bat a ocist bu� cez luku, lebo znacenie ide dost divoko. V lese sme hrali zuzolenie a ako sme stretali cim viac parikov vedeli sme, ze sa priblizujeme k Tepliciam. Z Teplic sme si to dali po asfaltke az do autokempu na ostrove, kde sme si postavili za 120sk/osobu stan a isli spat(sprcha je:). Nakupili sme po ceste este v Bille na hrad.
UP!
27.august Trencin(pise Peto), 2.oddychovy den
dlhy spanok, obhliadka mesta, nakupy stratenych veci a pracovny obed v Trencine.
UP!
28.august Trencin-Holubyho chata(pise Mato), 21.den pochodu
Posledny megakoncert. Ak nemate za sebou oddychovy den, tak nanho nechodte. Naprv 360� obrat cervenej znacky a pochod cez kukuricne pole.
Vystup na Ihriska, celkom slusny. Dalej na hranicu sme to dali bezproblemov. Mali sme za sebou tak 5 hod. Znacka ukazuje vsak 9.45 ha Velku Javorinu. Uz kalkulujeme ci este vobec dojdeme za svetla. Ceska strana jev pohode. Ziadne velke prevysenia- 26km. Akurat s vodou sme mali problem. Museli sme sa srat az do nejakej dediny. Potom sme onedlho nato nasli pramen. Bolo to nieco za krizovatkou resp. za hlavnou cestou 54 po cervenej znacke. Uplne rozbity sme vecer dosli na Holubyho chatu, kt. je otvorene do 18.00, ale podarilo sa nam dostat sa dnu, kde sme sa najedli za neludske ceny. Spali sme nedaleko vleku pri chate.
UP!
29.august Holubyho chata-pol. chata za Dlhym Rovnym(pise Mato), 22.den pochodu
Razne bezproblemovo schadzame do Myjavy asi tak za 4 hodinky. Cestou stretavame tipka s otazkou:"Chlapci odkial? Dufam, ze az z Velkej Javoriny. Ja som tam bol , je to velmi daleko." A posielal nas do "kopca" smerom na Myjavu. Zrejme mal za sebou tekute ranajky o 6.30: V Myjave sme zakempili pri Bille kde nas vyzdvihli Petovi a Jurkovi rodicia. Z Polianky sme potom spolu pokracovali az na mohylu na Bradle.
sme znova sli sami cez Brezovu, kde sme nabrali vodu(v mestskej studni) a stretli dalsieho cloveka, kt. chcel ist v mladosti SNP a dosli sme na polovnicku chatu za Dlhym Rovnym s velkou zastresenou terasou. Tu sme dali koniec oddychoveho dna.
UP!
30.august Dlhe rovne-Amonova luka(pise Mato), 23.den pochodu
Zrana sme dosli do Dobrej vody. Tam sme urobili posledne nakupy a pokracovali na asfaltku. Tam sme na chvilu zabludili do krikov, kde sa Peto najlepsie za SNP vysral. Odtial sme pokracovali na Vapenku. Oci riadne stipali z toho prachu. Z Vapenky sme dosli na Havraniu skalu, kde som bol v riti ako naposledy v Stose. K zivotu ma prebrali az Petove reci o babach. Boli tam nadherne skaly a vyhlady. Cez Zaruby sme zisli az k Brezinkam kde by sme za normalnych okolnosti zakempili. My sme vsak tahali na Mon Repos, kde nas privitala nova chata so straznou sluzbou a stara chata, kde by sme aj ostali , keby nebola obsadena nejakymi ludmi. Uplne zniceny sme potiahli az na Amonovu luku, kde pramen zasa abstinoval. Zato je tam vsak celkom slusny dreveny pristresok. Zniceny zaspavame.
31.august Amonova luka-Pezinska baba(pise Mato), 24.den pochodu
Rano dufame v existenciu pramena na Messacnej luke. Marne. Ideme dalej. Vystupili sme na Vapennu a nicili si nohy na tamojsich skalach. Potom to schytali kolena. 500m dole. Peto odskocil do dediny po vodu. Dalsi vystup na sedlo Skalka. Za tym uz nas akali len hratky ako 100m dole 200m hore 100�. az na Pezinsku babu, kde sme sa obcerstvili za rozumnu cenu v bufete a zakempili v stane.
UP!
1.september Pezinska baba-Devin(pise Peto), 25.den pochodu
Stanovali sme v Pezinskej babe pri nejakej chatke. Rano prisiel otec a doniesol jedlo (vlocky:) a nalozili sme batohy do auta. O pol 8 sme sa pohli. Bez zataze sa nam slo brutus dobre. Na Kozom chrbte nas cakal zasa otec s bratrancom , ktory sa odpojil po 50 min (cachre s autom- potom po nas prisiel na Devin). Cestou bez stupani po upravenom chodniku sme sa dostali na Kamzik za dobrych 5 hodin iba. Tam sme zisli po zelenej na Kolibu a odtial sme presli 203 na Hodzovo a elektrickou 9 na konecnu do Karl. Vsi. Tam nas cakali posledne najtazsie 3 hodiny.
bolelo, tazko sa slo, nohy vypovedali, a bavili sme sa na temu - co nam prinieslo SNP. Odpoved: bolest, zazitky, ze nie sme loosery, ked sme 20-rocny chlapi presli 30 dnovu turu. Vysli sme na Devin, dali zaverecnu foto a sli domov. Ziadne famfari nas tam necakali. Kazdy si musel svoj pocit prezit vo vnutri. Slovenske hory su krasne a Slovaci su zvacsa velmi pohodovy ludia.
Zilo-Peter Petrik(20)
Ja famfari pocujem - Juraj Petrik (14)
Bubu- Martin Varga (20)
UP!
v subore doc stihnutelnom TU (dennik.doc - 51kb) su odstranene veci co tam netreba (zvasty o nicom), nie su tam fotky a je to tak uprvene , ze sa to da vytlacit na 2 A4 a tak si to mozete zobrat zo sebou
UP!
